Exposlanec a historik Anton Hrnko na sociálnej sieti pripomína, že už minulý rok začal vydávať vo vlastnej réžii Slovenský časopis historický ako platformu otvorenú pre všetkých historikov dejín Slovenska, strednej Európy a slavistiky. “Zatiaľ sa mi podarilo vydať dve čísla a som presvedčený, že ich obsah bol na úrovni a nebude možné články z tohto časopisu ignorovať. Slovensko si skutočne zaslúži tribúnu, kde budú môcť slovenskí historici slobodne zo slovenského hľadiska hovoriť o slovenských dejinách”.
Doma nie je nikto prorokom. Táto biblická pravda dvakrát platí o Slovensku a Slovákoch. Človek tak prirodzene čaká, že keď začne niečo robiť, nájdu sa neprajníci, ktorí sa mu budú snažiť hádzať polená pod nohy, prízvukuje a naznačuje problém.
To, že sa objavenie Slovenského časopisu historického nepáčilo Ivanovi Kamencovi a zo zlosťou absolútne nepodloženou faktami znevážil jeho objavenie, Hrnka vôbec neprekvapilo. Veď kto iný než krivitelia výkladu slovenských dejín sa musia cítiť ohrození vydávaním nezávislého časopisu, vysvetľuje pozadie režimového liberálneho historika.
Pripomína, že už v 90. rokoch minulého storočia bol pri zrode Historického odboru Matice slovenskej i jeho časopisu Historický zborník. Aj odbor, aj zborník fungoval excelentne, kým sa nestal predsedom Matice slovenskej Marián Tkáč. Opisuje situáciu, že keďže historický odbor a ani Historický zborník nechceli akceptovať jeho svojský vzťah k výkladu slovenskej histórie, zariadil, aby bol zbavený riaditeľ a hlavný redaktor časopisu funkcie.
Podľa Hrnka to odvtedy šlo aj s odborom, aj s časopisom dolu vodou. „Dnes nemá úroveň ani okresného periodika“.
Hrnko postupne pritvrdzuje. „Malý, nenávistný rozvratník endemický rusofób Peter Mulík, ktorý za celý život nič poriadneho nevytvoril, ale zato udával vo všetkých režimoch a za všetkých okolností, totálne rozvrátil prostredie v radoch matičných historikov.“
„Nakoniec som si povedal, že v týchto pomeroch, ktoré boli verným odrazom situácie vo vedení Matice slovenskej, je každá snaha zbytočná a rozhodol som sa ísť vlastnou cestou“ vysvetľuje.
Ďalej opisuje začiatky vzniku nového historického časopisu. Keď sa P. Mulík mal dozvedieť, že ide vydávať vlastný časopis, jeho prvá otázka na Hrnka bola: “Proti komu ideš vydávať tento časopis?”
Každý, kto sa zamyslí nad touto otázkou, musí sa zhroziť nad spôsobom myslenia tohto duševného trpaslíka, opisuje svoje pocity a dojmy. Hrnko bol z otázky prekvapený a jej význam pochopil až vtedy, keď Peter Mulík začal nenávistnú kampaň proti časopisu i jeho autorom.
Vraj jeho vydávanie “je boľševicko-luteránske sprisahanie proti slovenským katolíkom”. A vraj sa do neho zapojili aj pomýlené katolíčky profesorka E. Hrabovcová a B. Katrebová-Blehová (obe profilujúce historičky v svojom obore).
Každý, kto pripravuje vydávanie nejakého vedeckého časopisu, vie, že sa nezrodí z večera do rána. Ten proces je dlhodobý. Hrnko prezrádza, že jeho vydávanie pripravovali aj s profesorom Richardom Marsinom, ktorý prejavil veľké nadšenie z toho, že sa takáto platforma pre slovenských národne orientovaných historikov vytvorí. Dohodli si aj úvodník, ktorý pripravil spolu so svojím najbližším žiakom prof. J. Lukačkom. Žiaľ, profesor R. Marsina tesne pred vyjdením prvého čísla zomrel.
Hovorí sa, že keď čert nemôže uškodiť, tak aspoň zasmradí. „Duševný maloroľník P. Mulík rozpútal kampaň proti časopisu tým najpodlejším spôsobom, aký sa dá predstaviť. Poštval rodinu profesora Marsinu, aby sa podpísali na list, ktorý vraj protestoval proti zneužitiu mena R. Marsinu. Vraj sme si to vymysleli, vraj to profesor nenapísal, vraj je to zneváženie jeho mena. Neviem, čo nahovoril dcére a vnukovi, aby sa mu pod tento pamflet podpísali, ale nikdy by som si nemyslel, že niekto môže takýmto primitívnym spôsobom znevážiť meno jedného z najvýznamnejších historikov Slovenska za posledných sto rokov“, smutne konštatuje Hrnko.
Napriek tomu vysvetľuje, že nič zo statusu, ktorý sme komentovaným spôsobom prevzali by nenapísal,, keby sa „tento hnusný Mulíkov pamflet neobjavil na oficiálnej stránke vedenia Matice slovenskej“.
Podľa Hrnka to znamená, že „vedenie platených Slovákov“, resp. Slovákov z povolania sa s týmto podrazníckym postupom endemického rusofóba P. Mulíka stotožňuje. Na otázku prečo?, si aj odpovedá: Inštitúcia, ktorá od štátu dostáva za posledné roky 1.300 000 euro ročne a nie je schopná vydávať poriadny časopis, sa musí asi cítiť ohrozená skutočnosťou, že sa dá kvalitný časopis vydávať aj na kolene.
-red2-
